Metóda pozorovania je významnou súčasťou výskumu nielen vo veľkých inštitúciách, ale aj v rámci prípravy diplomovej práce napríklad zo psychológie. Keďže si už zo svojho princípu vyžaduje dostatok času, priestoru a aj istú skúsenosť a podmienky, je veľmi vhodná najmä pri písaní diplomovej práce. Pokiaľ sa ju chystáte zahrnúť do svojho výskumu, prinášame vám pár dôležitých informácií, aby vaše pozorovanie korešpondovalo s metodologickými zásadami.
Čo je pozorovanie?
Je to spôsob určitej psychodiagnostiky, prípade diagnostiky určitých javov. Zvyčajne nazeráme na správanie či konanie vybraného človeka, resp. malej skupiny osôb za nejakých podmienok. Môžeme sledovať, ako sa správajú v normálnej situácii, a potom v situácii, kde sme upravili podmienky (vytvorili sme ich umelo, pridali nečakaný prvok). O tejto zmene zainteresovaní môžu, ale aj nemusia vedieť podľa toho, či to ovplyvní alebo neovplyvní výskum. Pri pozorovaní je dôležité, aby sme využili časový rámec, a aby mali všetci zúčastnení rované podmienky, respektíve aby sme jasne označili, aké podmienky sú zmenené. Podmienky sa môžu meniť len za účelom pozorovania, aby sa výsledok neskresľoval.
Čo sledujeme pozorovaním?
Napríklad emocionálne reakcie, správanie, psychický stav, reakcie, vývinovú zrelosť, anomálnie a prudké zmeny v konaní. Tradičné pozorovanie prebieha napríklad v škôlkach pri určovaní školskej zrelosti. V rámci diplomových prác sa zvyknú vytvárať jednoduché pokusy, pri ktorých pozorujeme správanie osôb. Pozorovať však môžeme napríklad aj seba.
Z časového hľadiska delíme pozorovanie na krátkodobé alebo dlhodobé. V rámci diplomovej práce nezabudnite definovať, ako často samotné pozovanie prebiehalo. Môže byť idividuálne alebo skupinové, kde musí študent jasne definovať kritériá vybranej skupiny. Z hľadiska celistovosti delíme pozorovanie na komplexné a čiastkové. Výhodou komplexného pozorovanie je, že môžeme zaznamenávať drobné odlišnosti, záujímavé poznatky, kým čiastkové pozorovanie sa zameriava na vybranú oblasť (emócie, zmyslové reakcie a pod.). Pozorovanie sa tiež delí na priame a nepriame. Priame si vyžaduje našu účasť, nepriame prebieha za prítomnosti iných osôb. To môže nastať napríklad pri spolupráci s odborníkom (lekár, logopéd). Nepriame pozorovanie nám na jednej strane uľahčuje prácu, na druhej je priame v rámci diplomovej práce najvhodnejšie.
Posledným delením je pozorovanie na introspektívne a extrospektívne. V prvom prípade opisujeme vlastné pocity, dojmy a zameriavame pozorovanie na osobné prežívanie, v druhom zaznamenávame pozorovanie iných osôb, ktoré sa pozorovania zúčastnili. Výhodou introspektívneho pozorovania je istá subjektivita a možnosť preniknúť do hĺbky, naopak extrospektívne pozorovanie nám umožňuje len ohraničené zaznamenávanie, zato je objektívnejšie. Výhodou je aj väčšia vzorka respondentov.
Extrospekcia
Na začiatku si musíme definovať a naštudovať problém, ktorý budeme v práci sledovať. Veľmi často sa psychologický výskum spája s nejakým vybraným prírodným faktorom. Preto medzi obľúbené extrospektívne pozorovania patrí dlhodobé sledovanie správana pri zmene spánkového režimu, psychické reakcie na stresovú záležitosť, sledovanie dĺžky učenia na schopnosť dosiahnuť lepšie výsledky (a následne definovanie ideálnej hranice). Ďalšou dôležitou súčasťou je zvoliť si, či ideme pozorovať seba alebo vybraného jedinca/skupinu. Pri skupine sa môžeme rozhodnúť pre náhodný výber, avšak v diplomovej práci je ľahšie obhájiteľný logický spôsob voľby. Môžete osloviť vybraný pracovný kolektív (predpokladaná rovnaká úroveň stresu), mamičky na materskej (podobný počet detí, vek, emocionálne prežívanie) či deti v triede (zhodná úroveň vzdelania, vek, bydlisko).
Po stanovení predmetu pozorovania je našou úlohou viesť si denník či podrobné zápisky. V nich zaznamenávame nielen sledované body, ale aj zaujímavosti, z ktorých sa môže stať typická črta pre vybranú skupinu. O podrobné vedenie denníka môžeme požiadať aj vybraných účastníkov, ktorých upozorníme na to, čo majú zapisovať, aby boli informácie relevantné. Je dôležité viesť denník pravidelne. Extrospektívne pozorovanie môžeme doplniť napríklad dotazníkom, ktorý by nám mal potvrdiť/vyvrátiť pozorovaný jav.
Čo je výsledkom pozorovania?
Ak ste sa do výskumu zapojili len vy ako osoba, ktorej sa výskum týka, výsledkom vašej práce bude priebežné zhrnutie emocionálnych a iných reakcií, ktoré budú podrobne zaznamenané napríklad v denníku. Pri extrospekcie je výsledkom porovnanie vybraných účastníkov na základe vašich pozorovaní, a tiež výsledok, ktorý preukázal dotazník. Na konci pozorovania by mal nasledovať slovný súhrn toho, čo preukázalo pozorovanie. Na základe pozorovania môžete objektívne vyhodnotiť fakty, ktoré vyplývajú pre jednotlivé modelové situácie (napríklad neskoršie vstávanie znamená lepšie sústredenie, cvičenie vplýva na psychickú pohodu).
Na záver je vašou úlohou zakomponovať pozorovanie do odporúčaní, ktoré by mali byť smerované na istú vybranú skupinu. Teda môžete vytvoriť pozorovanie, ktoré povedie k odporúčaniu, aby sa vyučovacie hodiny pre základné školy začínali neskôr, prípadne že vybranej sociálnej skupine (seniori) prospieva aktívne trávenie voľného času 1 hodinu denne, a pridajte spôsob, akým to môžu v rámci skúseností z vášho pozorovania vykonať.
