Bakalárksa práca sa zvykne skladať z 2/3 teoretickej časti a 1/3 patrí výskumu, teda našej metodologickej časti. Niektoré školy poskytujú v tomto smere aspoň teoretickú prípravu, no iní študenti sú pri písaní postavení pred hotovú vec. Ak máte plnú hlavu toho, čo je metodológia, premenné a aký je rozdiel medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom, pomôžeme vám urobiť si v týchto pojmoch poriadok.
Metodológia výskumu
Výskum nerobíme náhodne ani podľa toho, k akým informáciám máme výskum. Má prísne stanovenú metodológiu, ktorá má vedecký podklad. Zahŕňa v sebe postupy, ako má študent plánovať, organizovať a realizovať výskum, aj ako má následne vyhodnotiť získané dáta. Metodológia teda vysvetľuje, akým spôsobom treba výskum bod po bode pripravovať, na ktoré body sa zamerať a akým spôsobom vyvodzovať závery pri použití rôznych techník v prieskumnej časti.
Vedecký výskum si vyžaduje logické, tvorivé aj kritické myslenie a žiadny študent by nemal toto trio vo svojej bakalárke opomenúť:-). Výskum môže byť jednoduchý a prehľadný, môže zahŕňať napríklad porovnávanie, ale môže byť aj komplikovanejší, založený na dátach, ktoré získame z dotazníkov, merania alebo pozorovania. Typ výskumu sa zvykne zvoliť na základe to, akým spôsobom chceme na predmet záujmu našej bakalárky nazerať.
Ako má vyzerať správny výskum?
Problém, s ktorým sa študenti pri písaní bakalárskej práce opakovane stretávajú, je zlé uchopenie výskumu. Nejde totiž o zhrnutie našich osobných dojmov, ale o taký spôsob sumarizovania informácií, ktorý sa dá kedykoľvek zopakovať, overiť, potvrdiť alebo naopak vyvrátiť. Výskum sa zvykne definovať tromi zásadami: systematickosť a plánovitosť, objektívnosť a redukcionizmus. Čo to znamená?
Vedecký výskum musí byť dopredu naplánovaný a pripravuje sa systematicky. To znamená, že ak chceme pripraviť prieskum napríklad na tému príslušnosti k cirkvi, musíme si jednak vypracovať dotazník, ktorý bude zodpovedať na naše hypotézy, a tiež si stanoviť, akú skupinu chceme osloviť. Chceme sa zamerať na odpovede seniorov, študentov cirkevného gymnázia, alebo oslovíme skupinu pracujúcich mužov a žien v produktívnom veku? Všetky tieto kroky si budeme zároveň zaznamenávať v rámci vypracovania metodológie v našej bakalárkaej práci.
Objektívnosť výskumu, neznamená, že sa k stanovenej hypotéze postavíme bez predsudkov, ale že sa budeme snažiť zredukovať také činitele, ktoré by výskum skresľovali. Ak by sme ho chceli opakovať a urobiť za rovnakých podmienok, mali by sme získať rovnaké výsledky.
Redukcionizmus výskumu nás vedie, k tomu, aby sme sa rozhodli pre výsek reality. Ak pripravujeme bakalársku prácu v rámci prekladania slovenských básní do cudzieho jazyka, nezameriame sa na všetky básne, aké u nás kedy vyšli. Vyberieme si len básne jedného autora, jednej epochy alebo jednej básnickej skupiny. Urobíme výsek z reality, pretože komplexný pohľad nie je v rámci jednej práce možný.
Kvalitatívny alebo kvantitatívny prístup?
Hneď na začiatku písania bakalárskej práce sa váš konzultant bude zaujímať o to, aký typ výskumu si zvolíte? Dáte prednosť kvalitatívnej alebo kvantitatívnej forme, alebo využijete kombinovaný spôsob?
Kvalitatívny výskum umožňuje, aby študent získaval údaje pomocou pozorovania, dotazníka alebo odobratia vzoriek. Jeho úlohou je prísť s novým výsledkom. Takýmto spôsobom sa vypracúvajú napríklad známe psychologické výskumy, kde autori spájajú napríklad dotazníkovú formu s pozorovaním. Kvantitatívny výskum sa najčastejšie využíva v humanitných vedách a zameriava sa na väčšiu vzorku respondentov.
Kvantitatívny výskum sa najčastejšie využíva v prírodných vedách. Jeho výsledky musia byť merateľné a vznikajú na vybraných vzorkách. Vyjadrujú sa číselne, v grafoch a výsledkom môže byť množstvo overiteľného materiálu. Táto vedecká forma výskumu zaručuje nestrannosť. Získané výsledky sa následne zovšeobecňujú a vyjadrujú inferenčnou štatistikou. Kvantitatívny výskum sa však môže objaviť aj v pedagogickej práci, ak sa zameriava na štúdiá spojené s prírodnými vedami (napríklad ako dlho sa žiak dokáže učiť a podobne). Spája sa najmä s experimentom.
Premnná vo výskume je prvok, ktorý môže nadobúdať rôzne hodnoty, napríklad bodovanie v teste. Pri príprave dotazníka či merania nám premenné pomáhajú definovať skupinu (muž/žena, gymnázium/stredná odborná škola). Nazývajú sa aj dychotómne. Tieto premenné musíme vo výskume jasne definovať. Zvyknú sa deliť aj na závislé a nezávislé. Nezávislá premenná je tá, ktorá spôsobuje výsledný efekt. Naopak závislá premenná sa mení pod vplyvom nezávislej premennnej. V pedagogike si to môžeme predstaviť na príklade detí. Zvyšovanie motivácie učiť sa, nová metóda učenia či pomôcka na učenie je nezávislá premenná. Závislá premenná je výsledok (zlepšenie učenia, lepší výsledok v testoch). S nezávislou premennou môžeme voľne manipulovať. V rámci práce by sme mali odpozorovať aspoň dve rôzne situácie, v ktorých sa nezávislá premenná nachádza.
