Už to skoro máte. Stojíte pred porotou, v ktorej takmer nikto nevie, na čom ste posledné mesiace pracovali. Na tento moment ste dreli naozaj dlho – teraz to nesmiete pokaziť a svoj výtvor odprezentovať čo najlepšie. Ako to ale dosiahnuť? Čoho sa vyvarovať a čo naopak nezabudnúť? Čítajte ďalej.
Pri obhajobe vašej záverečnej práce budete tvárou v tvár trom stranám. Prítomný bude školiteľ – váš parťák, pomocná ruka a duchovný vodca. Oponent – váš „hejter“, ktorý sa bude snažiť vytiahnuť i najmenšie detaily vo váš neprospech a nezainteresovaný zvyšok, ktorému budete musieť obvykle najdlhšie vysvetľovať, o čo vo vašej práci vlastne ide. Niekedy sa stane, že váš inokedy príjemný a nápomocný školiteľ pri obhajobe vymení kabát a pridá sa k oponentovi. Ten na druhú stranu môže urobiť to isté a byť k vám ústretový. Pripraviť sa môžete na rôzne scenáre. Ako sa vraví – dúfať v najlepšie, pripraviť sa na najhoršie.
Skúste si obhajobu nasimulovať. Aké otázky vám môžu byť kladené? Čo z vašej práce vyplýva? Prečo ste sa rozhodli práve pre túto tému? Toto všetko sa vás môže porota pýtať a vy v tej chvíli nebudete možno vedieť odpovedať. Ak na túto situáciu skutočne dôjde, zachovajte pokoj a odpovedajte úprimne. V tejto chvíli už nemáte čo pokaziť a najhoršie je ostať ticho. Na druhú stranu najlepší priebeh obhajoba naberá vtedy, keď sa podobá na rozhovor. Stále je však lepšie pritakávať a prijať kritiku, než oponovať. Chyby v bakalárskej práci ste mali opraviť, kým bol čas.
Teraz už len zožnete negatívne pripomienky. Nezabúdajte, že porota má vždy pravdu a nikdy nebude akademická hierarchia citeľnejšia, ako na obhajobách. Skúste sa spoľahnúť na svoje rečnícke schopnosti a prirodzenosť, tá zvykne naozaj zaberať. Nebojte sa, po pár minútach bude po všetkom, a aj keď si budete myslieť, že ste to pokašľali, väčšinou ste si viedli skutočne dobre.
