Diplomová práca si ešte viac ako bakalárska vyžaduje, aby sme pri citovaní dodržiavali dekórum. V diplomovke totiž budeme viac rozlišovať teoretickú a praktickú časť - teda myšlienky a zdroje, ktoré spracúvame, od našich vlastných postrehov, nápadov či názorov. Aj preto by sme mali vedieť, ako sa pri písaní správať k autorom textov, ktoré nám poslúžia pri písaní práce. Čo by sme o nich mali vedieť?
Kto môže byť autorom dokumentu?
Pri písaní práce sa môžeme stretnúť s autormi kníh, dokumentov, monografií, ale aj článkov či iných zdrojov. Nezbaúdajme však, že v diplomovej práci sa môžeme obrátiť podľa potrieb aj na autorov ilustrácií, dokumentárnych filmov, prezentácií, fotografií. Môžeme citovať zo zákonov, podnikových dokumentov alebo zo slovíkov, kedy sa jedná o kolektívnych autorov.
Pár slov o zodpovednosti zdrojov
Pri tvorení diplomovej práce vychádzame predovšetkým z teoretickej časti z iných dokumentov. Hoci sa s výrazom zodpovednosť stretávame málo, ide vlastne o to, kto je autorom dokumentu použitého v diplmovej práci.
Za vytvorenie a správnosť údajov majú primárnu zodpovednosť ich autori, ale aj skladatelia, výtvarníci, v prípade patentových dokumentov aj depozitári alebo vlastníci diela. Za spávy výborov, pracovné materiály, katalógy, príručky a pracovné nariadenia, ktoré sa zvyčajne používajú v diplomovej práci zameranej na spoluprácu s vybraným podnikom, majú primárnu kolektínu zodpovednosť kororácie či firmy, ktoré ich vytvárajú. Podľa primárnej zodpovednosti uvádzame aj autora v texte, teda odlišujeme, kedy ide o samotného autora, editora alebo názov korporácie.
Pokiaľ udávame názov podniku či organizácie dodržiavame predpísanú formu uvádzania (napr. UNESCO). Ak je zdrojom korporácia a informácie poskytuje napríklad vybrané stredisko, uvádzame najprv jej názov, až potom názov oddelenia (Slovnaft. Stredisko informácií). Dodržiavame teda hierarchiu. V prípade oficiálnych politických inštitúcií je hierarchicky nadriadený aj štát, ktorý uvádzame v zdroji. Napríklad v prípade ministerstva na Slovensku uvedieme najprv krajinu, až potom názov ministerstva a na záver ešte prípadné oddelenie, ktoré informáciu poskytlo (Slovensko. Ministerstvo zdravotníctva).
Ak v prípade spracovania textu nie je známa primárna zodpovednosť autora, neuvádzeme nikdy anonym ai neznámy zdroj, ale udávame priamo názov dokumentu. Poznáme aj výraz sekundárna zodpovednosť. Tá sa týka predovšetkým prekladateľov, vedeckých redaktorov, ilustrátorov či vedcov s podielom na patente vybraného vedeckého projektu. Niekedy majú sekundárnu zodpovednosť aj sponozori. Často sa používa pri znovuvydaní, rozšírení alebo inej úprave diela a uvádzajú sa v poradí, ako ich udáva dokument.
KRIVOSUCKÝ, Jozef. Vybrané eseje zo života. 2. vyd. rev. a rozšíril M. Ladecký.
Nezabúdajme ani na správne uvedenie, o ktoré vydanie prameňa sa jedná. Pri elektrnických dokumentoch zas v bibliografických údajoch spresníme verziu dokomentu. Údaje uvádzame vždy v rovnakom poradí, ako ich udáva prameň. Niektoré zahraničné dokumenty sa v prípade uvádzania od našich zdrojov odlišujú. V prípade, že pracujeme v diplomovej práci s viacerými takými autormi (editormi), musíme ich v texte dobre odlíšiť. V niektorých prípadoch, napríklad pri porovnávaní jednotlivých vydaní, prekladov či reedícií ich môžeme použiať aj ako primárne zdroje.
Ako správne uvádzať mená autorov
Autora dokumentu, uvádzame najprv priezviskom, potom menom. Výnimku tvoria len svetovo známi autori ako Aristoteles, Konfucius a podobne, kde priezviská nie sú známe a ich mená v literatúre aj vo svojom odbore (filozofia a pod.) “zľudoveli”. V prípade kolektívu autorov dodržiavame poradie tak, ako je uvedené aj v citovanom diele. Pokiaľ má prameň dvoch či troch autorov, odelíme ich mená čiarkou. Ak je autorov viac, môžeme za posledným menom uviesť jednotnú skratku et al.
Niekedy sa môže stať, že v pre našu diplomovú prácu dôležitom dokumente nevieme nájsť meno autora ani názov práce, ktorý by označenie prameňa nahradil. V takom prípade môžeme uviesť iba začiatočné písmená dokumentu, po ktorých nasleduje znak vypustenia (…). V bibliografických údajoch tiež pripojíme krátky a stručný popis, o čom dokument pojednáva. O to viac je potrebné si dať záležať na uvádzaní zdroja, aby bolo v prípade potreby jednoduché dopátrať sa dokumentu.
Vydavateľské údaje
Vydavateľské údaje sa v práci objavujú len zriedkavo. Môžu sa však objaviť v diplomovej práci zameranej na prekladateľstvo či ekonómiu. V takom prípade je pre nás rozhodujúci názov vydavateľstva a miesto vydania. Uvádzajúca sa v poradí miesto vydania, po ktorom nasleduje vydavateľ a dátum (najčastejšie len rok) vydania.
Praha : Academia, 2000.
New York : Pinguin, 2011.
Medzi dvojbodkou, ktorá oddeľuje, miesto vydania a názv vydavateľstva v bibliografických údajoch vždy nechávame medzery.
