4. Formálne náležitosti atestačnej práce

Atestačná práca môže byť po obsahovej stránke vysoko kvalitne spracovaná, tzn., že sa vyznačuje relevantnou odbornou argumentáciou autora, vysokou schopnosťou systematizácie myšlienok a formulovania vlastných vedeckých záverov, adekvátnym kvantom odborných domácich a zahraničných informačných zdrojov a samozrejme má praktické využitie smerujúce k zlepšeniu a k zvyšovaniu efektivity skúmanej problematiky. Pri celkovom hodnotení a posudzovaní atestačnej práce sa však výrazne prihliada aj na dodržiavanie predpísaných formálnych štandardov.

Atestačná práca môže byť po obsahovej stránke vysoko kvalitne spracovaná, tzn., že sa vyznačuje relevantnou odbornou argumentáciou autora, vysokou schopnosťou systematizácie myšlienok a formulovania vlastných vedeckých záverov, adekvátnym kvantom odborných domácich a zahraničných informačných zdrojov a samozrejme má praktické využitie smerujúce k zlepšeniu a k zvyšovaniu efektivity skúmanej problematiky. Pri celkovom hodnotení a posudzovaní atestačnej práce sa však výrazne prihliada aj na dodržiavanie predpísaných formálnych štandardov (tzn. pravidiel písania a úpravy písomností). Pokiaľ ich práca nerešpektuje, výrazne to oslabuje celkovú hodnotu čistopisu. V niektorých prípadoch, napr. konkrétne pri poddimenzovaní počtu strán (tým myslíme nerešpektovanie minimálneho rozsahu v závislosti od dosiahnutého vzdelania) práca nie je pripustená k obhajobe.

Finálna verzia atestačnej práce, t. j. čistopis, musí byť vytlačená počítačovou čiernou tlačou v 2 exemplároch, tak aby bola riadne čitateľná na bielom nepriehľadnom papieri formátu A4 (297 x 210 mm). Jej povinnou súčasťou je aj CD, teda elektronická podoba totožná s printovou podobou práce, ktorá sa najčastejšie umiestňuje na vnútornú stranu zadného obalu čistopisu a to vlepením do papierového obalu.

Práca je písaná v štátnom jazyku pri použití jednostrannej tlači, ak sa píše v cudzom jazyku, tak jej nevyhnutnou súčasťou je resumé v slovenskom jazyku, ktoré tvorí spravidla 10% rozsahu celej práce.

V  práci sa využíva I. osoba množného čísla, čo znamená, že autor sa vyjadruje formou autorského plurálu. Textová časť musí byť štylisticky a jazykovo spracovaná na adekvátnej úrovni s absenciou gramatických chýb, preklepov, hovorovej slovnej zásoby či slangu. Rovnako je dôležité, aby ilustratívny materiál neprevažoval nad textovou časťou a pokiaľ je väčšieho rozsahu, tak ho odporúčame uvádzať do príloh, z dôvodu vyhnúť sa dojmu umelého navyšovania počtu strán.    

 

1. Rozsah atestačnej práce

Rozsah musí byť v súlade s právnou normou, pričom je determinovaný stupňom vzdelania nasledovne:

 

I.               Atestácia	II.      Atestácia
Pre úplné stredoškolské vzdelanie - stredné všeobecné, stredné odborné, alebo vyššie odborné vzdelanie: 18 - 24 strán	40-60 strán Poznámka: hornú hranicu pre práce I. a II. atestácie odporúčame prekonzultovať so školiteľom, v závislosti od výskumného problému.
Pre ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa: 22 - 28 strán
Pre ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa: 25 - 35 strán

 

Rozsah je určený počtom normalizovaných strán, tzv. normostrán, ktorých počet je účelné prerátať na počet úderov (zahŕňajú počet znakov vrátane medzier). Normostrana je tak akceptovaná ak obsahuje približne 30 normalizovaných riadkov so 60 údermi v jednom riadku, čo je 1800 znakov. Autor je povinný rešpektovať určené rozsahové hľadisko, nakoľko nedostatočný počet normostrán je relevantným dôvodom na zamietnutie práce k obhajobe, a preto je podstatné zdôrazniť, že do rozsahu sa prioritne započítava úvod, jadro a záver. Niektoré interné smernice započítajú aj zoznam bibliografických odkazov, tzn. všetky súčasti hlavnej časti atestačnej práce. Vonkajšia strana obalu (väzba), titulný list, čestné vyhlásenie, poďakovanie (nie je povinnou súčasťou), slovenská a jazyková verzia abstraktu, obsah ani prílohy nezohrávajú žiadnu rolu z rozsahového hľadiska, pretože sa nepočítajú. Tak, ako môže byť práca poddimenzovaná, môže mať aj naddimenzovaný charakter. Jednoducho povedané, autor výrazným spôsobom prekročí odporúčanú hornú hranicu pre rozsah, čo môže vytvárať dojem istej fragmentácie textu, ale aj vypovedať o neschopnosti autora selektovať podstatné informácie. To podporuje argument o jeho nespôsobilosti vecne a prehľadne zvládnuť riešenie zvolenej problematiky.    

 

2. Nastavenie strany

Normostranu odporúčame nastaviť tak, aby spĺňala nasledovné formálne atribúty:

Okraje strany
Horný okraj	2,5 cm od hornej hrany listu
Dolný okraj	2,5 cm od dolnej hrany listu
Pravý okraj	2,5 cm sprava   (od vonkajšej hrany listu)
Ľavý okraj	3,5 cm od ľavej hrany listu papiera, za účelom vytvorenia priestoru pre väzbu atestačnej práce
Záhlavie	1,9 cm od hornej hrany strany
Päta	1,9 cm od dolnej hrany strany
Pre odsadenie 1. riadku v odstavci	1,25cm
Textová časť
Odporúčaný druh písma	Times New Roman v celom texte
Odporúčaná veľkosť znaku	12 bodov
Riadkovanie	1,5 (v prípade poznámok pod čiaru sa využíva aj jednoduché riadkovanie, s veľkosťou znaku 10 bodov)

 

3. Členenie textovej časti a jej číslovanie

Textová časť je zarovnaná do blokov, zatiaľ čo nadpisy kapitol sú zarovnané vľavo a spravidla sa píšu od začiatku riadka, každá kapitola samostatne na novej strane za účelom väčšej prehľadnosti.

Hlavná kapitola - I. úroveň hierarchie sa čísluje arabskými číslicami vzostupne, začínajúc samostatným číslom na prvej úrovni 1, za ktorým sa nepíše bodka. Číslo 1 je totožné pre začiatok všetkých častí v rámci prvej kapitoly. Kapitoly sa môžu logicky členiť na viacero podúrovní, tzn. na podkapitoly - II. úroveň hierarchie a oddiely - III. úroveň hierarchie. Pri II. a III. úrovni sa jednotlivé čísla od seba oddeľujú bodkou ale za posledné sa bodka nikdy neuvádza. Pre jednoduchšie pochopenie uvedieme príklad:

 

• NADPIS KAPITOLY (I. úroveň - nepíšeme bodku)
  • Nadpis podkapitoly (II. úroveň - bodku píšeme medzi číslami ale nie na konci)
    • Nadpis oddielu (III. úroveň - platí to isté ako pre II. úroveň)

 

• NADPIS DRUHEJ KAPITOLY
  • Nadpis I. podkapitoly v rámci II. kapitoly

2.1.1 Nadpis oddielu I. podkapitoly

• Nadpis II. podkapitoly v rámci II. kapitoly
  • Nadpis I. oddielu II. podkapitoly
  • Nadpis II. oddielu II. podkapitoly

 

Názvy, ktorými sú: úvod, záver, zoznam bibliografických odkazov a prílohy sa nečíslujú. Čísla uvádzame len pred názvami kapitol, podkapitol a oddielov. Odporúčaná veľkosť písma pre členenie textu je :

I. úroveň	TNR - 16 bodov,
II. úroveň	TNR - 14 bodov
III. úroveň	TNR – 12 bodov

  

 

4. Číslovanie strán

Je dôležité nezamieňať si číslovanie (označovanie) častí atestačnej práce (t. j. kapitol podkapitol, oddielov) s číslovaním strán atestačnej práce. Strany sa taktiež ako časti práce číslujú arabskými číslicami, nepretržite. Tu je dôležité upozorniť, že viditeľné zobrazenie čísla strany sa začína až stranou, na ktorej je úvod, (niektoré interné smernice si vyžadujú začiatok viditeľného číslovania od druhej strany úvodu) a končí sa až poslednou stranou zoznamu bibliografických odkazov. Prednú obálku (väzbu) do stránkovania nepočítame. Až titulnú stranu, čestné vyhlásenie, poprípade poďakovanie, slovenskú a jazykovú podobu abstraktu, obsah počítame do stránkovania, ale čísla sa na nich nezobrazujú. Preto prvé viditeľné, vytlačené číslo strany sa väčšinou zobrazuje od úvodu (resp. druhej strany úvodu), ktorý sa s prihliadnutím formálnych častí započítaných do stránkovania (hoci čísla sa nevytlačia), tak väčšinou označuje arabským číslom 7. Čísla strán sa umiestňujú v päte, centrujú sa buď na stred, alebo sa uvádzajú na vonkajšiu stranu listu (vpravo). Z veľkostného hľadiska sú identické s veľkosťou textu (12 pt.) alebo sú o stupeň menšie (11 pt.).

 

5. Číslovanie tabuliek, ilustrácií a označovanie príloh

Tabuľky: Vzhľadom k skúmanej problematike a použitej metodológii sa častokrát v práci vyskytujú tabuľky, ktoré majú prehľadný a explikatívny charakter, čím dopĺňajú jednotlivé tézy a objasňujú vzťahy. Dôležité je zhodnotiť umiestnenie tabuliek a ilustrácií. Tabuľky menšieho rozsahu priamo nadväzujúce na analýzu problému je najvhodnejšie uvádzať v texte práce, podľa možnosti na strane, ktorá pojednáva o jave, ktorý chce autor podložiť tabuľkou. Účelom takého usporiadania je zachovanie logickej nadväznosti a lepšie pochopenie súvislostí.

Každá tabuľka musí obsahovať:

• svoje číslo (číslujú sa postupne, v poradí ako sa uvádzajú)  
• názov, ktorý uvádzame nad tabuľkou (väčšinou zľava) 
• zdroj umiestnený v dolnej časti tabuľky (môže sa uviesť aj „vlastné spracovanie“)

Príklad:

Tabuľka 1 Názov

Zdroj: MENO AUTORA. Rok vydania. Názov. Miesto vydania : Vydavateľ, Počet strán. ISBN

 

Takýmto spôsobom sa označená tabuľka tzn. Tabuľka 1 Názov spolu s číslom strany, na ktorej sa nachádza v texte práce, uvedie v Zozname obrázkov, grafov a tabuliek.

 

Príklad:

TABUĽKA 1 Názov.................................................................................................................25

 

Ilustrácie: Grafy, diagramy, schémy, obrázky sa súhrne označujú ako ilustrácie, ktoré pokiaľ jednoznačne súvisia s témou a nedotýkajú sa jej len okrajovo, je žiaduce umiestniť podobne ako tabuľky priamo do textu. V porovnaní s tabuľkami však číslo a názov uvádzame do dolnej časti, tzn. pod danú ilustráciu. Pri prevzatých grafoch, tabuľkách, obrázkoch...,ktoré nie sú originálnym vedeckým výstupom autora práce, musí byť jasne uvedený pôvodný zdroj.

Prílohy: Grafy, schémy, obrázky a celkovo ilustratívny materiál rozsahovo väčšieho charakteru, ktorý sa parciálne dotýka hlavnej problematiky, alebo dokresľuje metódy a techniky v širšom kontexte, je vhodnejšie uvádzať do príloh. Prílohy sa do rozsahu práce nepočítajú a uvádzajú sa nasledovne:

 

Príloha č.1 Názov prílohy

Potom už nasleduje vložený graf, diagram, nákres, mapa, plán, formulár napr. použitého dotazníka a pod.

 

6. Zoznam bibliografických odkazov

Za cieľom funkčnej orientácie v textovej časti a jasnej identifikácie použitého zdroja, sa v zozname bibliografických zdrojov zvyčajne podľa abecedy (nakoľko najčastejšou metódou, ktorú odporúčame využívať je metóda mena a dátumu), zoradia všetky použité zdroje. Finálny zoznam je tak tvorený jednotlivými záznamami o použitých informačných zdrojoch (aj citovaných aj parafrázovaných), ktoré sa zapisujú ako samostatné odseky bez využitia zarážky. Niektoré interné smernice si vyžadujú usporiadanie zdrojov podľa príslušných kategórií, z čoho vyplýva, že pri tvorbe záznamov musí autor zaraďovať jednotlivé odkazy v závislosti od toho, či ide o monografiu (knihu), časopis a zborník alebo elektronický zdroj.

 

K správnemu zápisu je potrebné objasniť všeobecne platné pokyny:

Autor	-  ako prvé sa uvádza priezvisko autora, ktoré sa píše veľkými písmenami -  za priezviskom sa píše čiarka a nasleduje medzera, za ktorou sa uvádzajú iniciály krstného mena autora (za nimi nasleduje bodka a medzera) Príklad: GAŠPAR, M.   -  v prípade viacerých autor sa mená oddeľujú pomlčkou s medzerami Príklad: HAMALOVÁ, M. - TVRDOŇ, J. - ŽÁRSKA, E.
Vydavateľ	-  názvu vydavateľstva predchádza medzera a dvojbodka Príklad: Bratislava : Ekonóm
Rozsah	-  uvádza sa počet strán, Príklad: 130 s.   -  v prípade článku v časopise, štúdie v zborníku, kapitole v monografii sa uvedie prvá a posledná strana, za pomoci pomlčky s medzerou Príklad: 9 - 18 s.
Štandardné číslo	-  za ISBN alebo ISSN sa nepíše bodka   Príklad: ISBN 978-80-6659-08

 

Príklady záznamu najčastejšie používaných bibliografických odkazov:

 

1. Bibliografický odkaz na monografiu/knihu (jeden autor):

 

KOSORÍN, F. 1999. Teória a prax verejnej správy. Bratislava : Ekonóm, 231 s. ISBN 80-225-1114-5

 

2. Bibliografický odkaz na monografiu/knihu (3 autori):

 

MŰLLER, K. B. - LABOUTKOVÁ, Š. - VYMĚTAL, P. 2010. Lobbing v moderních demokraciích. Praha : Grada Publishing, a. s., 256 s. ISBN 978-80-247-3165-0

 

3. Bibliografický odkaz na príspevok v monografii, v zborníku:

 

BUČEK, J. 1997. Sídelný systém a interkomunálna spolupráca: šanca pre flexibilný systém verejnej správy na Slovensku. In Nové podoby verejnej správy - Slovenská a flámska skúsenosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV, ISBN 80-85544-17-2, s. 162-177

 

4. Bibliografický odkaz na článok v časopise:

 

KLIMOVSKÝ, D. 2012. Samosprávy v EÚ: Švédsko. In Územná samospráva, roč. VIII, 2012, č. 2, ISSN 1336-6475, s. 48-53.

 

5. Bibliografický odkaz na elektronický dokument alebo internetovú stránku:

 

HORNÍKOVÁ, Z. - BEER, G. Súkromné verzus štátne zdravotníctvo. [online] 13.9.2006. [cit. 25.9.2007] Dostupné na <http://ekonomika.etrend.sk/76293/slovensko/kamsmeruje-zdravotnictvo-sukromne-verzus-statne >

 1. Terminologický vstup - Obsahové zameranie a význam atestačnej práce
2: Chronológia krokov pri písaní atestačnej práce
3: Štruktúra atestačnej práce
4: Formálne náležitosti atestačnej práce

 V prípade, že si na to netrúfate, alebo nemáte čas nechajte si vypracovať atestačnú prácu.