2. Chronológia krokov pri písaní atestačnej práce

S ašpiráciou na tvorbu ucelenej, koncíznej atestačnej práce s prepracovanou logickou štruktúrou, ktorej teoretická časť na základe práce s relevantnými informačnými zdrojmi vytvorí kvalitný analytický pohľad na riešenú problematiku a simultánne predpoklady pre empirickú časť.

S ašpiráciou na tvorbu ucelenej, koncíznej atestačnej práce s prepracovanou logickou štruktúrou, ktorej teoretická časť na základe práce s relevantnými informačnými zdrojmi vytvorí kvalitný analytický pohľad na riešenú problematiku a simultánne predpoklady pre empirickú časť, (v ktorej sa kladie dôraz na vedecké zistenia, inovatívnosť a praktické odporúčania autora) je nesmierne dôležité pripraviť si časový harmonogram, ktorého účelom je eliminovať formálne či obsahové nedostatky, ktoré sú v mnohých prípadoch vyvolané práve zanedbaním časového faktora. Ako teda logicky a správne postupovať pri písaní atestačnej práce?

1. Výber témy odpovedajúcej záujmu a schopnostiam autora

Ide o substanciálny krok, ktorý si vyžaduje potrebný čas na uváženie, nakoľko téma a s ňou súvisiaca skúmaná problematika by mala byť pre autora nie len dostatočne zaujímavá, ale predovšetkým je potrebné, aby autor disponoval istými znalosťami a poznatkami z danej oblasti, a preto je výber determinovaný predovšetkým odborovým zameraním zamestnanca. V súvislosti s uvedeným, pri výbere témy odporúčame:

• Zvoliť problematiku, ktorá je svojím charakterom aktuálna a predpokladá vytvorenie priestoru pre formuláciu vlastných záverov a je využiteľná v praxi.
• Zvoliť problematiku, ktorej podstate autor jasne rozumie, ktorú je schopný spracovať na kvalitnej odbornej úrovni, a ktorá korešponduje s vykonávanou odbornou alebo pedagogickou činnosťou autora.
• Zhodnotiť dostupnosť relevantných informačných zdrojov k danej téme. V danom kontexte je dôležité siahať po najaktuálnejších literárnych prameňoch a nelimitovať sa len na odborné domáce monografické diela či odborné štúdie.

Rovnako je pri výbere pedagogického či odborného problému podstatné:

• Vyvarovať sa voľbe témy výlučne kvôli svojej atraktivite. Téma môže byť pre autora dostatočne pútavá, ak však absentujú hlbšie znalosti a schopnosť prieniku do podstaty o problematike, eliminuje sa úroveň obsahovej kvality spracovania.
• Vyvarovať sa vágnym formuláciám tém, ktoré spočívajú v nejasnom a nepresne vymedzenom cieli, bez prepojenosti na prax a možnosti empirického overenia.
• Vyvarovať sa tzv. „irelevantnej problematike.“ Je potrebné, aby výber konkrétnej témy bol zmysluplný, hodnotný a plne spadal do metodiky, didaktiky, aby riešil otázky vo vzťahu k výchove, vzdelávaniu, pričom je podstatné zdôrazniť, že inovácie v odbornej či pedagogickej praxi, aplikácia nových moderných postupov za účelom zvýšenia efektivity, by mala jasne prevládať nad deskriptívnym charakterom atestačnej práce.
• Vyvarovať sa tzv. „pojmovej synonymii“. Text sa stáva málo prehľadný a zrozumiteľný pokiaľ sa na označenie istého javu využíva diferentná terminológia a rôznorodé výrazy. Uvedený nedostatok pojmovej plurality môže spôsobiť terminologické nedorozumenia.

Výber témy nemožno podceniť, nakoľko celá štruktúra práce striktne závisí od skúmaného problému. Preto pri voľbe tematického zamerania atestačnej práce odporúčame autorom vyriešiť niekoľko prvotných fundamentálnych otázok, ktoré sú markantné pre proces písania záverečnej práce a korigujú jej líniu smerovania: Aký je dôvod výberu skúmanej problematiky? Aký je primárny cieľ atestačnej práce? Akými metodologickými postupmi bude autor smerovať k naplneniu vymedzeného cieľa? Aký je autorov postoj na skúmanú problematiku (na základe relevantnej argumentácie)? V čom spočíva jeho tvorivý, inovatívny prístup? Aká je praktická využiteľnosť práce, resp. čo autor ponúka pre prax?

V súlade s vyhláškou č. 445/2009 Z. z. Ministerstva školstva SR sa tematické okruhy vzhľadom na druh atestácie a kategorické zaradenie zamestnanca dotýkajú najmä nasledovných oblastí :

2. Stratégia prípravy

Ďalšia etapa pri tvorbe atestačnej práce vychádza z elementárneho princípu, súvisiaceho s výberom témy a tým je, že ak niekto chce riešiť vymedzenú problematiku, musí byť oboznámený s tým, v čom problém spočíva a aká je jeho podstata. To zároveň predznačuje poznanie toho, čo v atestačnej práci chceme dosiahnuť. Preto je nevyhnutnou súčasťou stratégie prípravy:

• Bibliografický prieskum: získavanie, rozbor a štúdium dostupných relevantných zdrojov

Získavanie a štúdium informačných zdrojov, ktoré tematicky korešpondujú so skúmanou problematikou patria medzi substanciálne kroky, ktoré autora usmerňujú v etape stratégie prípravy pri precizovaní svojho cieľa ako aj pri voľbe následnej štruktúry práce, čím výrazným spôsobom ovplyvňujú úroveň vedeckého prístupu k riešeniu zvolenej problematiky a tým vypovedajú o stupni celkového odborného spracovania atestačnej práce. Pri štúdiu literatúry je podstatné zhodnotiť aktuálny stav výskumu problematiky, tzn., že je potrebné dozvedieť sa, na čo všetko sa v danej oblasti výskumu prišlo, ktoré otázky a problémy zostali nezodpovedané, resp., čo ešte nebolo rozpracované. Práve tento parciálny krok vytvára pre autora priestor k ujasneniu a spresneniu výskumnej otázky tak, aby jeho práca obsahovala isté nóvum a bola pre prax a využiteľnosť prínosná. Štúdium literatúry uľahčuje opodstatniť primárny ciel, účel a význam práce, predikciu výskumu - tzn. formuláciu hypotéz, metodiku a voľbu metodologického aparátu, ako aj spracovanie toho, na čo sme prišli (rezultátov výskumu). Preto v tejto fáze odporúčame :

• orientovať sa na široký okruh informačných zdrojov, ktoré sú v korelácii so skúmanou problematikou - vyhnúť sa tzv. „informačnej anémii“ (čerpaniu informácií z malého množstva prameňov),
• selektovať len relevantné informácie a prioritne sa zamerať na čo možno najnovšie a najaktuálnejšie bibliografické zdroje,
• výber bibliografických zdrojov by mal byť systematický a logicky premyslený - tzn. vyhýbať sa praktike „siahnutia po zdroji, ktorý je po ruke,“
• rozšíriť literárne zdroje monografického charakteru o odborné štúdie, príspevky vo vedeckých časopisoch, výskumné správy, odborné príspevky z vedeckých domácich či medzinárodných konferencií, atď.,
• využívať prácu s internetom (pozor na relevantnosť a odbornosť internetových stránok!) s ašpiráciou na osvojovanie poznatkov z aktuálnych výskumov z predmetnej problematiky,
• spolupracovať s pracovníkmi vedeckých knižníc (aj za účelom spracovania rešeršu),
• vyhľadávať zahraničné odborné publikácie, príspevky v cudzom jazyku evidované v renomovaných databázach a zmapovať svetové zdroje na danú problematiku.

• Excerpovanie - tzv. výpisky zo štúdia literatúry

Pri prieniku do podstaty riešenej problematiky, ktorú podnecuje štúdium relevantných zdrojov sa autorovi konkretizuje predstava skúmanej otázky a vynárajú sa nové myšlienky a vízie spôsobu riešenia. Preto je v danej fáze podstatné písomnou formou zaznamenávať jednotlivé tézy rezultujúce zo štúdia literatúry a podľa zhodnotenia ich vážnosti, zvoliť buď formu doslovného prepisu textu (t. j. forma citovania) alebo voľnejšej reprodukcie (t. j. forma parafrázovania). Okrem vlastných poznatkov vyplývajúcich zo skúseností autora nemožno zabudnúť, že všetky prebraté informácie je potrebné dôsledne uvádzať v texte práce, nakoľko neuvádzanie bibliografických zdrojov sa považuje za plagiátorstvo, ktoré je nezlučiteľné s etikou vedeckej a odbornej práce.

• Tvorba koncepcie práce - osnova

Orientácia v literatúre a informačných prameňoch vo vzťahu k zvolenej téme ako aj inherentné odborné či profesijné skúsenosti autora, postupne tendujú k tvorbe obsahového plánu tzn. osnovy atestačnej práce, čo anticipuje štruktúru práce. V danom kroku je potrebné postupovať v logickom slede s akcentom na prepojenosť jednotlivých častí (kapitol) a ich súčastí (podkapitol). To znamená, že osnova práce by mala byť prehľadná, jasná, vecná, proporčne vyvážená a prechádzať od teoretickej analýzy skúmanej problematiky do praktickej roviny využiteľnosti, vlastnej tvorivosti ako aj inovatívnosti a to všetko na základe objektívnej relevantnej argumentácie. Každá osnova, či už sa jedná len o počiatočný návrh štruktúry práce by mala byť odkonzultovaná so školiteľom záverečnej práce. Netreba podceniť ani využitie komparácie v danom kroku, tzn., že autor by mal mať širší prehľad o vypracovaných záverečných prácach či štúdiách podobnej tematickej profilácie, pričom by sa mal snažiť odlíšiť vo výskumnej otázke, v primárnom cieli, či v štruktúre, resp. zvoliť diferentný prístup k skúmaniu daného problému. Tým sa zvyšuje šanca na vysoko hodnotný spôsob vedeckého spracovania založený na samostatnosti a tvorivosti.  

• Prvopis

Po zorientovaní sa v literárnych zdrojoch (s dôrazom na ich preštudovanie), po ujasnení cieľa, výskumnej otázky a zadefinovaní skúmanej problematiky, ktorá determinuje štruktúru celej atestačnej práce a vo všeobecnosti po dôslednom premyslení a vypísaní podstatných poznámok k parciálnym súčastiam práce (t. j. konspekt práce) nastupuje fáza prvopisu. Proces písania má svoj sled a ako už bolo spomenuté vyžaduje je si svoj čas. Logický sled a chronológia textu však automaticky neznamená, že autor je povinný začať písaním úvodnej časti práce, ale naopak, častokrát autori začnú s písaním tej textovej časti, ku ktorej majú z kvantitatívneho hľadiska najviac odborných prameňov, alebo o ktorej predpokladajú, že je najľahšia a majú o nej najviac vedomostí. Podstatné je nepodceňovať tzv. inkubáciu. Jednoducho povedané ide o časovú pauzu, tzv. prestávku, ktorá by mala nastať po napísaní prvopisu. Práve tá po opätovnom prečítaní prvopisu umožňuje objektívnejší pohľad a kritickejšie zhodnotenie, na základe ktorého je autor schopný odstrániť nedostatky, ktoré by mohli narušiť logickú usporiadanosť ako aj štylistickú správnosť celku. Zároveň počas inkubácie odporúčame dať prečítať pripravený text školiteľovi na posúdenie, poprípade odborníkovi v danej problematike, ktorého pripomienky a odporúčania je potrebné starostlivo zvážiť, nakoľko môžu autora inšpirovať k ďalším podnetným vedeckým rezultátom.

• Čistopis a finálna úprava textovej časti

Finálna podoba atestačnej práce si vyžaduje presnú formálnu úpravu, ktorej náležitosti rozpracujeme nižšie a opätovnú kontrolu textu po jazykovej, štylistickej, či gramatickej stránke. Autor musí dbať na to, že atestačná práca je odborným textom s náučným štýlom, a preto je využívanie slangu, či hovorového jazyka pre daný typ práce nevhodné. Aký charakter a znaky by mala mať kompletná práca z jazykového a štylistického hľadiska?

1. Atestačná práca si vyžaduje odborný terminologický aparát v kontexte riešenia metodicko-odborného problému.
2. Keďže jednou zo základných čŕt odborného štýlu je písomnosť, ktorou je autor izolovaný od okolitého prostredia, čím absentuje spätná väzba, text má byť explikatívny (vysvetľujúci), jasný, nocionálny (vecný), logicky štrukturovaný, prehľadný a pre čitateľa zrozumiteľný.
3. Vychádzajúc z predchádzajúceho bodu je vhodné vyvarovať sa neprehľadným súvetiam, zložitým vetným konštrukciám, ktoré sťažujú zrozumiteľnosť a pochopenie textu, nakoľko autor musí brať ohľad na to, že čitateľ nemusí byť v skúmanej problematike zorientovaný do takej hĺbky ako autor.
4. Vhodné je eliminovať využívanie spojovacích fráz (však, teda,...), imperatívov (musí, nesmie,...) a negatívne formulácie nahradiť pozitívnymi (slovné spojenie „nie je neobvyklé, že...“ je zrozumiteľnejšie nahradiť výrazom „ je bežné“) .
5. Práca si vyžaduje relevantnú, objektívnu argumentáciu jednotlivých tvrdení, preto je vhodné vyhnúť sa tzv. polo-pravdám a výpovediam, ktoré nie je možné vedecky podložiť.
6. Pre lepšiu zrozumiteľnosť a pochopenie sa odporúča využívanie schém, obrázkov, grafov, tabuliek, praktických príkladov, ktoré vysvetlia teoretický základ a práci pridávajú názorný charakter. Tu je dôležité zvážiť, do akej miery je vhodné ich použiť v rámci jadra práce, aby umelo nenavyšovali rozsah práce. Preto sa zvyknú uvádzať aj do príloh.

1: Terminologický vstup - Obsahové zameranie a význam atestačnej práce
2: Chronológia krokov pri písaní atestačnej práce
3: Štruktúra atestačnej práce
4: Formálne náležitosti atestačnej práce